08. Sviatosti
Sviatosti sú základné prejavy Božej milosti. V týchto svätých úkonoch – ktoré sa uskutočňujú cez človeka na ľuďoch – daruje Boh prijímateľovi spásu.
Udelenie milosti: tento pojem „udelenie ( oznámenie)“ nie je v tejto súvislosti použitý v zmysle „informácia“, ale v zmysle „dar“. (nemecky: Mitteilung)
Sviatosti slúžia k tomu, aby človek dosiahol spásu: Sviatosťou sa človek prijíma do živého spoločenstva s Bohom a je v ňom uchovávaný.
Prijatie troch sviatostí Svätý krst vodou, Sväté zapečatenie a Svätá večera otvárajú možnosť, aby pri opätovnom príchode Ježiša Krista bol človek zjednotený s Pánom.
Sviatosť má štyri prvky: znak, obsah, darcu, vieru.
„Znak“ je viditeľným prvkom pri sviatosti. Pri Svätom krste vodou je to voda. Pri Svätej večeri sú „znakom“ chlieb a víno. Pri Svätom zapečatení je „znakom“ pokladanie rúk apoštola.
„Obsahom“ je účinkovanie sprostredkujúce spásu. Pri Svätom krste vodou je „obsahom“ zmytie dedičného hriechu a pokrstený sa dostáva do blízkosti Boha. Pri Svätej večeri je to prijatie tela a krvi Ježiša. Pri Svätom zapečatení je to prijatie darov Ducha Svätého.
„Darcom“ je ten, kto sprostredkuje sviatosť. Apoštoli poskytujú všetky tri sviatosti, nositelia kňazského úradu poskytujú Svätý krst vodou a Svätú večeru cez poverenie svojho apoštola.
Človek prijíma sviatosť pre svoju spásu len vtedy, keď verí v jej účinkovanie.
Ježiš Kristus ustanovil tri sviatosti: Svätý krst vodou, Sväté zapečatenie a Svätú večeru.
Sväté zapečatenie: pozri otázky 515. a ďalšie
Svätá večera: pozri otázky 494. a ďalšie
„Lebo sú traja, ktorí vydávajú svedectvo na nebi: Otec, Slovo a Duch svätý; A traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na zemi: Duch , voda a krv a tí traja jedno sú.“ (1Ján 5,7.8)
Spravovanie sviatostí zveril Ježiš Kristus apoštolom.
Svätým krstom vodou sa od základu zmení vzťah človeka k Bohu. V ňom sa zmýva dedičný hriech, krstenec je vyvedený z Božej odlúčenosti: on prichádza do blízkosti Boha. Stane sa kresťanom.
Cez vieru a svoje priznane sa ku Kristovi patrí pokrstený do cirkvi Kristovej.
„Dedičný hriech“(prahriech) znamená, že človek upadol do hriechu, ktorým sa vzdialil od Boha (Božie odlúčenie). Od čias upadnutia do hriechu ťaží hriech všetkých ľudí (porov.1Mojžiš 3,20; Žalm 51,7; Rímskym 5,12.18.19): Každý človek je teda hriešny a to ešte prv ako môže konať alebo myslieť.
Voda je predpokladom života a prostriedkom očistenia. Voda je pri krste vonkajším znakom pre vnútorné očistenie človeka.
Áno, záchrana Noema v arche , ktorá bola unášaná vodou, je odkazom na Svätý krst vodou. Aj sedemnásobné ponorenie Naamana do vody Jordánu (porov. 2Kniha kráľov 5,1-14) je symbolickým obrazom pre omytie dedičného hriechu v krste.
„... keď zhovievavosť Božia vyčkávala za dní Noema, staviteľa korábu, do ktorého vošlo a vodou sa zachránilo niekoľko, to jest osem, duší. Ona aj vás zachraňuje v podobe krstu ...“ (1.list Petra 3,2.21)
Nebolo to nevyhnutné, aby sa Ježiš nechal pokrstiť, pretože On bol bez hriechu a predsa sa nechal pokrstiť Jánom Krstiteľom. Tým sa postavil na úroveň hriešnikov. Ukázal tým, akou cestou spravodlivosti možno prísť pred Boha (Matúš 3,15).
Krst Jána bol krstom pokánia. Je to odkaz na sviatosť Svätého krstu, ktorý sa uskutočňuje v mene trojjediného Boha.
Po Jeho zmŕtvychvstaní dal Ježiš svojim apoštolom príkaz misie: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v mene Otca i Syna i ducha Svätého“ (Matúš 28,19). Krst patrí teda k úlohám apoštolov.
V Novom zákone sa pod „krstom“ rozumie často dvojaký krst: vodou a Duchom Svätým (porov. Skutky apoštolov 8,14 a ďalšie. ). Svätý krst vodou a Sväté zapečatenie spolu veľmi úzko súvisia.
„I spýtal sa ich: Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? A oni mu odpovedali: Nie, ani sme len nepočuli, že je Duch Svätý. Povedal im: V čo ste teda boli pokrstení? Odvetili: Jánovým krstom. Nato im Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a prikazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý prichádza po ňom, to jest v [Krista] Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť v meno Pána Ježiša [Krista]. Ako Pavel položil ruky na nich, zostúpil na nich Duch Svätý, i hovorili jazykmi a prorokovali.“ Skutky apoštolov 19,2-6
Každý človek môže prijať Svätý krst vodou. Predpokladom k tomu je, že verí v Ježiša Krista a jeho evanjelium.
Krst je vykonaný vodou a v mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.
Voda ku krstu sa svätí v mene trojjediného Boha. Potom označí krstiaci trikrát vodou kríž na čelo krsteného a pritom hovorí: „Krstím ťa v mene Boha Otca i Syna a Ducha Svätého.“
Ak je krst takto uskutočnený vodou a v mene Boha Otca i Syna a Ducha Svätého („rite“), je platný a jeho účinkovanie sa môže ďalej rozvíjať.
Označenie „rite“ pochádza z latinčiny a znamená „podľa formy“, „zodpovedajúci obradu“.
Veta Ježiša: „Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im. Lebo takých je kráľovstvo Božie“ (Marek 10.14) poukazuje na to, že aj deťom sa má sprístupniť Božie požehnanie. K tomu patria i sviatosti.
V Novom zákone sa svedčí , že krstiť sa dávali aj členovia celej domácnosti: „A prijal ich k sebe a dali sa pokrstiť aj všetci jeho domáci.... a radoval sa s celým svojim domom, že uveril v Boha“ (Skutky apoštolov 16, 33.34, porovnaj aj 16,15). K obyvateľom domu patrili aj deti. Z toho sa rozšírila kresťanská tradícia , aby boli pokrstené aj deti.
Pri krste detí preberajú vyznanie viery v Ježiša Krista a zodpovednosť za výchovu v zmysle evanjelia oprávnení vychovávatelia.
„Predstavený synagogy Krispos však uveril Pánovi s celým svojím domom; aj spomedzi Korinťanov mnohí, ktorí poslúchli, uverili a dali sa pokrstiť.“ (Skutky apoštolov 18,8)
Svätý krst vodou znamená koniec života v odlúčenosti od Boha a začiatok života v Kristovi. Sprostredkúva sily , aby sa mohol viesť boj proti hriechu.
Trinitársky uskutočnený krst spája kresťanov navzájom. Ten, kto je pokrstený v novoapoštolskrj cirkvi, je oprávnený natrvalo prijímať Svätú večeru.
Nová Zmluva : pozri vysvetlenie k otázke 175.
Pojem „trinitársky“ (z latinského „trinitas“: „trojjedinosť“) sa vzťahuje na Božiu trojjedinosť. Byť pokrstený trinitársky znamená byť pokrstený v mene trojjediného Boha. Krstenec je teda krstený tzv. „trinitárskou formulkou“, teda v mene Boha Otca i Syna a Ducha Svätého.
Svätý krst vodou a Sväté zapečatenie sú dve odlišné sviatosti. Ale sú v úzkom vzťahu: Prijatím oboch sviatostí sa uskutoční znovuzrodenie z vody a Ducha. Krst vodou je predpokladom pre Sväté zapečatenie.
Príkaz k vykonaniu krstu dal zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus apoštolom (porov. Matúš 28,28-20).V novoapoštolskej cirkvi boli poverení plnou mocou krstiť aj kňazi.
Áno, vykonanie krstu je platné a účinné vo všetkých oblastiach jednej Kristovej cirkvi. Svätý krst vodou je prvým krokom na ceste k úplnému spaseniu. Všade tam, kde sa krstí vodou v mene Boha Otca i Syna a Ducha Svätého, má krst platnosť. Preto je krst vodou zverený ako celok cirkvi. Dôvodom pre to je všeobecná vôľa spásy Boha.
Pojem „Svätá večera“ poukazuje na situáciu, v ktorej Ježiš Kristus ustanovil túto sviatosť: Večer pred svojím ukrižovaním slávil spoločne so svojimi apoštolmi paschu (Poslednú večeru).
Prvú paschu slávili Izraeliti na Boží pokyn večer pred odchodom z Egypta. Dokonalé baránky boli zabité a upravené. K tomu jedli Izraeliti nekvasený chlieb. Boh prikázal, aby sa pascha slávila každý rok na pamiatku vyslobodenia z egyptského zajatia. ( „Sviatok nekvasených chlebov“)
Svätá večera sa pomenúva aj ako „Eucharistia“ (vďakyvzdanie), „Večera Pána“ alebo „Lámanie chleba“.
Áno, je tu vzťah: Na základe prvých troch evanjelií sa dozvedáme, že Ježiš ustanovil Svätú večeru počas slávenia paschy so svojimi apoštolmi. Ako pascha (Posledná večera), tak aj Svätá večera je pamätná večera. Slávením paschy sa pripomína oslobodenie Izraelitov z otroctva a zajatia v Egypte. Svätá večera poukazuje na oslobodenie v oveľa širšom zmysle – na spásu človeka z otroctva hriechu.
Áno, v prvom liste Korintským 11, 23-26 sa nachádza ďalšie svedectvo o Svätej večeri: „ Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás [vydáva]; to čiňte na moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva zapečatená mojou krvou: to čiňte, kedykoľvek budete z neho piť, na moju pamiatku! Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, kým nepríde!“
Tieto slová sú základom pre text, ktorý sa vyslovuje pri posvätení Svätej večere.
„Posvätenie “ je vyňatie chleba a vína zo všedného užívania, spojené s obetovaním a posvätením. ( pozri vysvetlenie „konsekrácia“ pri otázke 503)
Prvky chlieb a víno sú nevyhnutné pre slávenie Svätej večere. Chlieb ako aj víno sú pokrmom pre človeka. Víno je v Izraeli aj symbolom radosti a budúcej spásy.
„Symbol“ pochádza z gréčtiny a má viacerý význam pre „ obrazné vyjadrenie“, „charakteristická značka“ alebo „znak“.
Svätá večera je pamätnou večerou: pri nej sa pamätá na smrť Ježiša Krista ako na jedinečnú a naveky platnú udalosť. Ježiš Kristus poveril apoštolov slávením Svätej večere so slovami: „To konajte na moju pamiatku...“ (Lukáš 22,19).
Tí, ktorí sa zúčastňujú Svätej večere, vyznávajú tým svoju vieru v smrť Ježiša Krista, Jeho zmŕtvychvstanie a opätovný príchod. Kto sa pravidelne zúčastňuje Svätej večere v novoapoštolskej cirkvi, hlási sa tým k viere v dnes činných apoštolov Ježiša. V tomto smere je Svätá večera aj Večerou vyznania.
V Svätej večeri má Ježiš Kristus najskôr spoločenstvo s apoštolmi a potom so spoločenstvom veriacich. Pri slávení Svätej večere majú veriaci spoločenstvo medzi sebou navzájom.
Áno, Svätá večera poukazuje na budúcu „svadobnú večeru“ v nebi. Tým má Svätá večera aj časovo ukončený charakter.
Ježiš pri ustanovení Svätej večere v kruhu apoštolov povedal: „Lebo hovorím vám, že odteraz nebudem piť z plodu vínneho kmeňa, až kým nepríde kráľovstvo Božie“ (Lukáš 22,18).
Až do zjednotenia Kristovej nevesty a Ježiša Krista prežíva náboženská obec neoddeliteľné spoločenstvo s Pánom vo Svätej večeri.
Pri posvätení hostií (konsekrácia) sú prítomné telo a krv Ježiša Krista.
Chlieb a víno sa vo svojej podstate nemenia, to znamená , že chlieb a víno sa nepremenia. Ale k chlebu a vínu sa pristupuje ako k podstate tela a krvi Ježiša. Tento jav sa označuje ako „konsubstanciácia“ .
Pri Svätej večeri chlieb a víno nie sú obrazmi alebo symbolmi tela a krvi Ježiša Krista , ale sú telom a krvou Ježiša Krista a posvätením sú skutočné prítomné.
„Konsekrácia“ je odvodená od latinského slova „consecrare“, čo znamená „obetovať“, „posvätiť“. Pojem sa používa pri Svätej večeri v zmysle posvätenia chleba a vína .
„ Substancia“ je odvodená od latinského slova „substantia“, čo znamená „základ“, „povaha“, „stav“. Tým je pomenované, z čoho pozostáva nejaká vec.
Áno, obeť Ježiša Krista je prítomná vo Svätej večeri. Táto obeť sa však neopakuje, ale je prinesená „raz a navždy“ (Židom 10,10.14).
Na rozdiel od sviatostí Svätého krstu vodou a Svätého zapečatenia sa Svätá večera slávi pri každej bohoslužbe, lebo je daná ľuďom v živom spoločenstve s Ježišom Kristom. My ňou prijímame existenciu Ježiša Krista.
Telo a krv Ježiša Krista zostávajú prítomné v posvätených hostiách , kým ich nezískajú príjemcovia, pre ktorých boli určené.
Odpustenie hriechov a Svätá večera sú v tesnom vzájomnom vzťahu, lebo základom oboch je obeť Ježiša Krista.
V sviatosti Svätej večere nedochádza súčasne aj k odpusteniu hriechov. Odpustenie hriechov je nevyhnutným predpokladom pre dôstojné prijatie Svätej večere, to znamená, že Svätej večeri musí predchádzať rozhrešenie - očistenie od hriechu.
Ježiš Kristus ustanovil Svätú večeru v kruhu apoštolov a im ju zveril. Tam, kde účinkujú apoštoli alebo splnomocnení nositelia kňazského úradu, existujú všetky aspekty Svätej večere.
K posväteniu (konsekrácii) Svätej večere je vyslovený pevne stanovený text, ktorý naväzuje na 1. list Korintským 11,23 a ďalšie a Matúša 26,26 a ďalšie.:
„ V mene Boha Otca i Syna a Ducha Svätého posväcujem chlieb a víno k Svätej večeri a pokladám na ne raz prinesenú a večne platnú obeť Ježiša Krista. Lebo Pán vzal chlieb a víno, ďakoval a hovoril: Toto je moje telo , ktoré sa vydáva za vás. Toto je moja krv Novej Zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Jedzte a pite! To konáte na moju pamiatku. Lebo ako často z tohto chleba jete a z tohto vína pijete, zvestuje smrť Pána, kým opäť nepríde. Amen.“
Najprv sú hostie posvätené. To sa uskutočňuje tak, že splnomocnený nositeľ úradu rozprestrie svoje ruky nad otvoreným bohoslužobným predmetom (kalich s hostiami) a vysloví slová posvätenia.
Potom prijmú nositelia úradu a náboženská obec telo a krv Ježiša Krista formou hostie, ktorá je pokvapkaná vínom (3 kvapky). Podanie sa uskutočňuje slovami: „Telo a krv Ježiša za teba dané.“
Predpokladom pre dôstojné prijatie Svätej večere je popri predchádzajúcom odpustení hriechov viera v Ježiša Krista a Jeho obeť.
Svätá večera tvorí nerozlučné spoločenstvo s Ježišom Kristom. Sprostredkúva existenciu a silu Božieho syna. Prijatie Svätej večere slúži k vzájomnej jednote veriacich, lebo oni spoločne rastú do podoby Ježiša Krista. Tak je Svätá večera dôležitým prostriedkom na prípravu opätovného príchodu Ježiša Krista.
„Keďže je jeden chlieb, jedno telo, sme , čo aj mnohí, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.“ (1.list Korintským 10, 17)
Tí, ktorí sú v novoapoštolskej cirkvi pokrstení, zapečatení a prijatí do náboženskej obce, sú oprávnení navždy sa zúčastniť Svätej večere.
Oprávneným obradom krstení kresťania môžu ako hostiu prijať Svätú večeru.
Pri slávení Svätej večere v iných cirkvách existujú dôležité súčasti Svätej večere. Aj tam sa pamätá s vďakou a vierou na smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Novoapoštolskí kresťania by si však mali uvedomiť, že trvalou účasťou na slávení Svätej večere iných cirkví sa v podstate hlásia k ich učeniu.
Sväté zapečatenie je sviatosť, ktorou veriaci kladením rúk a modlitbou apoštola prijme dary Ducha Svätého. Stane sa Božím dieťaťom a je povolaný k prvým zo spasených (k prvotine).
„Zapečatiť“ v listoch Nového zákona znamená sprostredkovať dar Ducha Svätého: „Boh je ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista; On nás aj pomazal, On nás aj zapečatil dal nám do sŕdc závdavok Ducha“(2Korintským 1, 21.22).
„ V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse a uverili ste v Neho, boli ste spečatení Duchom Svätým“ (Efezským 1,13).
„Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia“ (Efezským 4,30).
Áno, Svätý Duch ako osoba trojjedinosti Boha účinkovala ako Otec a Syn od večnosti. V Starom zákone naplnil jednotlivých ľudí, ktorí boli Bohom určení pre isté úlohy.
„ Vtedy Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v kruhu jeho bratov. I zostúpil Duch Hospodinov na Dávida a zostával na ňom od toho dňa.“ (1Samuel 16,13)
„Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj!“ (Žalm 51,13)
Áno, Starý zákon poskytuje viacero odkazov (napr.: Ezechiel 36,27) na to, že Duch Boží sa vylieva na mnohých ľudí. Dôležitý odkaz nájdeme v Joelovi 3,1.2: „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha.“(pozri aj Skutky apoštolov 2,15 a ďalšie)
Áno, Ježiš viackrát predpovedal svojim apoštolom, že zošle Ducha Svätého, napr.: „Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca. Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, bude svedčiť o mne“ (Ján 15,26).
Táto predpoveď sa naplnila na Turíce v Jeruzaleme, keď bol Duch Svätý vyliaty na apoštolov a prítomných mužov a ženy.
„Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste. Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Skutky apoštolov 2,1-4)
Po krste Ježiša zostúpil na neho Duch Svätý. Ján Krstiteľ o tom svedčil: „Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom“(Ján 1,32). Táto udalosť sa označuje ako „pomazanie“.
„Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám dá Syn človeka; lebo ten potvrdil Boh Otec“. (Ján 6,27)
Krst Ježiša Jánom Krstiteľom a zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša sú odkazom na sviatosti Svätý krst vodou a Sväté zapečatenie.
Pomazaním Ježiša Duchom Svätým sa na Neho ukazuje ako na mesiáša. Je odkazom pre Sväté zapečatenie. K tomu sa vzťahujú Skutky apoštolov 10,37.38: „Vy znáte totiž, čo sa udialo po celom Judsku, počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján; ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ...“
Už v Starom zákone boli ľudia cez pomazanie posvätení olejom na pomazanie pre isté úlohy. Takéto pomazanie sa udeľovalo prorokom, kráľom a duchovným. Pozri aj „mesiáš“ (= „pomazaný“), otázky 111 a 112.
Apoštol Peter odpovedal poslucháčom pri Turíčnej kázni na otázku, čo majú urobiť: „Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmite dar Ducha Svätého“ ( Skutky apoštolov 2,38).
Dôležitý údaj v Skutkoch apoštolov o Svätom zapečatení je v kap. 8,14 a ďalšie.: „ Keď apoštoli počuli, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána. A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v mene Pána Ježiša.
Skladali na nich ruky a oni prijali Ducha Svätého“.
Po tomto svedectve Písma je Sväté zapečatenie viazané na apoštolský úrad. Toto potvrdzujú aj Skutky apoštolov 8,18: „Šimon, ktorý kedysi vykonával čary, potom ale uveril a nechal sa pokrstiť (porov. Skutky apoštolov 8,9.11a ďalšie), videl že sa Duch Svätý udeľuje skladaním rúk apoštolov.“
Na tejto udalosti je poznateľné, že sviatosti Svätý krst vodou a Sväté zapečatenie sú od seba zreteľne vymedzené. Podobné nájdeme aj v Skutkoch apoštolov 19,1-6. V Efeze prijali učeníci len krst pokánia cez Jána. Keď uverili v Ježiša Krista, nechali sa najskôr pokrstiť v mene Pána Ježiša. Potom cez apoštolov prijali dary Ducha Svätého: „ A keď Pavol položil na nich ruky, zostúpil na nich Duch Svätý.“
Sviatosť Sväté zapečatenie je udeľovaná apoštolmi. Tým, že pokrstenému sprostredkujú dar Ducha Svätého v mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Pritom kladú na jeho hlavu ruky a modlia sa.
Sväté zapečatenie predpokladá u príjemcu vieru v trojjediného Boha a v apoštolov vyslaných Ježišom. Musí byť najprv oprávneným spôsobom pokrstený vodou. Musí sa vyznať zo svojej viery a prisľúbiť nasledovanie Ježiša Krista.
Sväté zapečatenie môže prijať každý človek, ktorý pre to spĺňa náležité predpoklady. Táto sviatosť sa udeľuje dospelým ako aj deťom. Pri zapečatení detí musia vyznávať vieru rodičia, príp. k náboženskej výchove oprávnení zástupcovia. Musia sľúbiť, že deti budú vychovávať v novopoštolskej viere.
Obe sviatosti Svätý krst vodou a Sväté zapečatenie tvoria spolu „znovuzrodenie z vody a Ducha“. Cez ne tvorí Boh „nové stvorenie“ – život z Boha.
„Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. (Ján 3,5)
„Preto ak je niekto v Kristu, je nové stvorenie. Staré veci pominuli a hľa, nastali nové. ldquo (2.Korintský (2Korintským 5,17)
Sväté zapečatenie je súčasť znovuzrodenia z vody a Ducha. V ňom je zavŕšené, čo Boh začal v krste vodou. Obnovenie človeka sa deje cez Boha, Ducha Svätého, ktorý sa prejavuje ako Tvorca nového.
Pri Svätom zapečatení je človek trvalo naplnený Duchom Svätým. Boh mu daruje podiel na svojej existencii; pritom sú človeku darované Božia sila, Boží život a Božia láska: „Božia láska je vyliata do našich sŕdc skrze Ducha Svätého, ktorý nám je daný“ (Rímskym 5,5).
Zapečatený je majetkom Boha; Boží Duch ho prijal do trvalého príbytku v Ňom (porov. Rímskym 8,9).
Človek je tak Božím dieťaťom, je povolaný k prvým zo spasených (k prvotine): Znovuzrodenie má teda účinkovanie v súčasnosti v spoločenstve Božích detí a v budúcnosti v spoločenstve prvých zo spasených (človek sa stane prvotinou).
Ako Božie dieťa je veriaci Božím dedičom a spoludedičom Krista. „Detská duša“, ktorá účinkuje skrze Sväté zapečatenie v človeku, oslovuje Boha dôverne ako „milý otče“.
Ak dá zapečatený Svätému Duchu priestor rozvinúť sa, rozvinú sa Božie cnosti. Sú obrazne označované ako „ovocie Ducha Svätého“ (porov. Galatským 5,22).
„Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť...“ (Galatským 5, 22.23)
„... ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme dietky Božie. Ak sme ale dietky Božie, sme aj dedičia a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi...“ (Rímskym 8,15-17)
Pojem „Božie dieťa“ má rôzne aspekty:
- Každý človek je Božie dieťa, lebo je stvorený Bohom a smie všemohúceho nazývať „Otec“.
- V časoch Starého zákona sa Boh staral ako otec o izraelský národ. Tak sa Izrael nazýva „ Boží prvorodený syn“ (porov. 2Mojžiš 4,22.23). Izrael je teda k Bohu vo vzťahu dieťaťa. Keď Ježiš pri kázni na vrchu hovoril k Židom, označil Boha ako ich „Otca v nebi.“
- Nám kresťanom bol daný ako „Otčenáš“ a my sa v tejto modlitbe s dôverou obraciame na Boha, na nášho Otca.
- Týmto je „spoločenstvo Božích detí“ mienená každá situácia pred Bohom, ktorou sa prijímajú sviatosti, ktorou je označená viera a nastavenie života na opätovný príchod Ježiša Krista. Spoločenstvo Božích detí sa dosiahne prostredníctvom znovuzrodenia z vody a Ducha. Znovuzrodeným ako „Božím deťom“ je prisľúbené stať sa dedičmi „Najvyššieho“.