10. Učenie o veciach budúcich
Učenie o udalostiach, ktoré sa udejú v budúcnosti (eschatológia), ma svoj základ vo Svätom písme. Mnohé odkazy na budúce dejiny spásy sú obsiahnuté v evanjeliách a v listoch apoštolov. Hlavné tvrdenia sa nachádzajú v Zjavení Jána, ktorý hovorí obrazne o veciach budúcich.
Ježiš Kristus opäť príde – to je hlavné tvrdenie evanjelia. Od Jeho nanebovystúpenia zvestujú apoštoli opätovný príchod Pána. Udalosť, pri ktorej budeme Ním vzatí, je cieľom viery novoapoštolských kresťanov.
Ježiš Kristus sám zvestoval svojim apoštolom: „ A keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Ján 14,3).
Toto zvestovanie bolo potvrdené anjelmi pri Jeho nanebovystúpení: „Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste ho videli odchádzať do neba“ (Skutky apoštolov 1,11).
Ktorý deň a v ktorú hodinu Ježiš Kristus opäť príde, nevedia ani ľudia ani anjeli , ale len trojjediný Boh sám.
Pretože žiaden človek nevie okamih opätovného príchodu Ježiša Krista, je veriaci vyzývaný k tomu, aby sa na túto udalosť pripravil. Boží syn to vložil do výzvy: „Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Matúš 24,42). Aby bol človek bdelý každú hodinu vo viere a Pána očakával, to ozrejmuje Ježiš v podobenstvách.
„ Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej; tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, [kedy príde Syn človeka].“ (Matúš 25, 1-13) (porov. Matúš 24, 43-51,14-30)
Zvestovanie opätovného príchodu Ježiša Krista hralo pri jeho oznamovaní prvými apoštolmi veľmi dôležitú úlohu. Patrilo popri obeti a zmŕtvychvstaniu Ježiša k najdôležitejšiemu obsahu ich viery. Boli presvedčení, že Ježiš príde ešte za ich života: „Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme“ (1. list Korintským 15,51).
Apoštol Pavol sa prihovoril cirkevnému zboru v Korinte starokresťanským zvolaním modlitby: „ Maranata!“, čo znamená: „ Náš Pán príde!“ alebo „Náš Pán , príď!“(porov. 1. list Korintským 16,22).
Výzva, aby sme boli vždy pripravení na opätovný príchod Ježiša, je vyjadrená aj v Zjavení Jána slovami Pána: „Prídem čoskoro!“ (Zjavenie Jána 3,11; 22,7.12.20).
Že Ježiš Kristus opäť príde a svoju (Kristovu) nevestu si vezme k sebe, je jedno zo základných istôt evanjelia (porov. Ján 14,3).
To, že apoštolský úrad bol zasa obsadený, je znakom , že opätovný príchod Krista sa blíži. Očakávanie, že tento sľub Pána sa naplní, je dnes rovnako centrom novoapoštolskej viery ako aj nádej jednotlivca, aby osobne zažil opätovný príchod Ježiša a uchvátenie.
Apoštoli slovom a sviatosťami pripravujú veriacich na opätovný príchod Ježiša Krista. Títo si podľa toho vedome nasmerujú svoj život.
V 1. liste Tesalonickým 4,15-17 sa píše: „ Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, nepredídeme tých, ktorí umreli. Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristu ; potom my, ktorí zostaneme na žive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi . A tak budeme stále s Pánom.“
V 1. liste Korintským 15, 51.52 je napísané:
„ Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme, razom, ihneď, len čo zaznie hlas poslednej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme.“
V liste Filipským 3,20.21 nájdeme výpoveď: „Ale naša otčina je v nebesiach: odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše ponížené telo, aby bolo podobné Jeho oslávenému telu.“.
Z vyššie uvedených výpovedí apoštola Pavla vyplýva:
Pri opätovnom príchode Pána budú najprv vzkriesení mŕtvi, neporušení, ktorí zomreli v Kristu. Živí, ktorí sa pripravovali na opätovný príchod Krista, zažijú premenu bez toho, aby museli trpieť telesnou smrťou.
Mŕtvi aj živí príjmu oslávené telo. Toto telo bude podobné telu zmŕtvychvstalého Krista.
Budú spolu uchvátení k Ježišovi Kristovi a dôjdu tak do večného spoločenstva s trojjediným Bohom.
Tieto udalosti patria k prvému zmŕtvychvstaniu, o ktorom sa hovorí v Zjavení 2,5.6.
„Neporušené“ znamená „nepominuteľné, nepodliehajúce skaze“. Ináč ako naše terajšie telo zmŕtvychvstalé telo nebude podliehať rozkladu.
Nádej veriaceho, že nebude trpieť telesnou smrťou, sa zakladá na výpovedi apoštola Pavla: „Lebo preto aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme si mohli obliecť svoj príbytok z neba..., Lebo nechceme byť zoblečení, ale oblečení, aby život pohltil smrteľné. A ten, kto nás na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha“ (2Korintským 5,2.4.5).
Apoštol Pavol „príbytkom“ mieni oslávené telo, ktoré prijmú nielen tí, ktorí vstali z mŕtvych, ale aj tí, ktorí budú pri opätovnom príchode Krista premenení. „Obliecť“ znamená obdržať nové telo, bez toho , aby muselo najprv zomrieť. „Vyzliecť“ tu znamená výraz pre „ zomrieť“.
Uchvátenie pri opätovnom príchode Krista je prisľúbené najprv tým, ktorí mali účasť na znovuzrodení z vody a Ducha, verili v Ježiša Krista a nasledovali Ho. Tento zástup sa označuje ako „Kristova nevesta“ alebo „chlapec“ (Zjavenie 12,5).
Či okrem toho Boh dá milosť aj iným , aby boli uchvátení, sa vymyká ľudskému posúdeniu a podlieha toto rozhodnutie len Bohu.
„Uchvátením“ je mienené , že človek pri opätovnom príchode Krista dôjde priamo do bezprostredného spoločenstva s Bohom.
Ježiš Kristus dal apoštolom poverenie, aby pripravili cirkev Kristovu na zjednotenie s Ním pri Jeho opätovnom príchode. Apoštol Pavol k tomu píše: „Lebo horlím za vás horlením Božím; veď zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás ako čistú pannu predstavil Kristovi“ (2Korintským 11,2). Obraz „čistej panny“ poukazuje na „nevestu“ (Zjavenie 19,7). Kto k nej patrí a je zjednotený s Ježišom Kristom, sa ukáže až pri opätovnom príchode Krista.
Áno – výrazným znakom je , že oni denne čakajú na opätovný príchod Ježiša Krista a sú dôslední v modlení: „ Pane, príď skoro!“ (porov. Zjavenie 22,17.20)
Áno, ďalšie znaky na označenie „Kristovej nevesty“ sú vymenované v Zjavení 14,1-5. Tu je použitý obraz zástupu „144 tisíc (ľudí) ako Kristovej nevesty. Číslo „144 000“ nemožno rozumieť doslovne, ale ono má symbolický charakter. Je odvodené od počtu dvanástich izraelských kmeňov. Je opísané nasledujúcimi obrazmi: „Baránok stál na vrchu Sion a s Ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí mali na čele Jeho meno a meno Jeho Otca..., tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek by šiel. Títo sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi a v ich ústach nebolo lži; sú bez úhony.“
Označenie („pečať“) menom „Baránok“ a Otec znamená, že stoštyridsaťštyritisíc je majetkom Boha.
Byť „bez úhony“, „v ústach nemať lži“ a „nasledovať Baránka“ znamená, že sa človek riadi podľa evanjelia v slove a v skutkoch.
Pojem „prvotiny“ (prví zo spasených) označuje tých, ktorých si Ježiš vezme k sebe pri svojom opätovnom príchode: To sú tí, ktorí spásu prijmú v plnom rozsahu.
„Baránkom“ je mienený Ježiš Kristus: „ Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta!“ (Ján 1, 29).
V Zjavení 5,12 je vyjadrené - obetovaný Baránok dosiahol víťazstvo. To znamená, že ponížený a ukrižovaný Boží Syn súčasne triumfoval a zvíťazil.
„Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť , silu, česť, slávu aj dobrorečenie.“ (Zjavenie 5,12)
„Svadba Baránkova“, teda zjednotenie Kristovej nevesty so ženíchom Ježišom Kristom sa uskutoční , keď On opäť príde, premení svoju Kristovu nevestu a uchváti ju.
Nevesta Kristova sa môže deliť o veľkoleposť Krista, o bezprostredné a nezrušiteľné spoločenstvo s Bohom.
„Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny! Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila a smela sa obliecť do čistého , skvúceho kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. Povedal mi: Napíš: blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov!“ (Zjavenie 19, 6-9)
Po opätovnom príchode Ježiša Krista nastane obdobie, v ktorom ľudia a všetky tvory budú trpieť, nakoľko budú vystavení moci satana. Toto obdobie je označené ako „veľký smútok“.
Áno, v období „veľkého súženia“ bude dané duchovné zabezpečenie pre tých, ktorí patria do cirkvi Ježiša Krista, ale neboli Ježišom Kristom uchvátení.
V Zjavení sú títo opísaní obrazom ženy, ktorá je odetá do slnka a porodila syna. Im sa dostane i naďalej Božieho sprevádzania a duchovného zaopatrenia, aby ostala uchovaná ich viera (porov. Zjavenie 12,6).
V období „veľkého súženia“ budú ľudia, ktorí sa hlásia k Ježišovi, usmrtení. Títo neochvejní vyznávači sa stanú martýrmi ( mučeníkmi).
Ľudia, ktorí sa v období „veľkého súženia“ hlásili k Ježišovi Kristovi a kvôli tomu boli usmrtení, majú účasť na prvom zmŕtvychvstaní, ako predtým Kristova nevesta.
Po „svadbe Baránka“ príde Ježiš Kristus so svojou nevestou naspäť na zem a ukončí obdobie „veľkého súženia“.
Satan a jeho posluhovači, sily, ktoré sú proti Bohu, podľa Zjavenia 20,1-3 „ budú sputnaní a hodení do priepasti“. Teda bude im odobratá všetka moc. Týmto už nikto nemôže byť satanom zlákaný.
Keď bude satan spútaný a sily, ktoré boli proti Bohu, budú zbavené všetkej moci, uskutoční sa zmŕtvychvstanie mučeníkov z „veľkého súženia“. Tým budú mať mučeníci podiel na prvom zmŕtvychvstaní.
Pri prvom vzkriesení vstanú z mŕtvych „zosnulí v Kristu“ a spoločne budú uchvátení so živými, ktorí patria ku Kristovej neveste.
Po „svadbe v nebi“ vstanú z mŕtvych aj mučeníci z „veľkého súženia“ a budú pripojení ku kráľovskému kňazstvu.
Obidve udalosti sa označujú ako „prvé vzkriesenie“: „Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s Ním kraľovať tisíc rokov!“ (Zjavenie 20,6)
Po dokončení prvého zmŕtvychvstania nastolí Kristus na zemi „ tisícročnú ríšu pokoja“ a bude vykonávať svoju kráľovskú vládu. „Tisíc rokov“ je symbol pre veľmi dlhé, avšak ohraničené obdobie.
Áno. Síce satanovi bola vzatá moc a nemôže už nikoho zlákať, ale ľudia ostanú naďalej hriešni a sú smrteľní, lebo u nich pretrváva náklonnosť k hriechu. Vyňatí z toho budú tí, ktorí mali účasť na prvom zmŕtvychvstaní.
V čase Kristovej ríše pokoja bude Ježiš Kristus s kráľovským kňazstvom neobmedzene zvestovať evanjelium. Evanjelium bude priblížené všetkým ľuďom, ktorí budú žiť na zemi a rovnako všetkým dušiam v priestoroch zosnulých. Na konci ríše pokoja budú všetci ľudia všetkých čias oboznámení s evanjeliom Ježiša Krista.
Na konci ríše pokoja bude satan prepustený; bude mať poslednýkrát možnosť, aby zviedol ľudí. Po víťazstve Krista nad ním bude „hodený do ohnivého a sírového jazera“ (porov. Zjavenie 20, 7-10). Zlo potom navždy stratí účinnosť.
Keď zlo navždy stratí svoju moc, nasleduje zmŕtvychvstanie zomrelých k súdu. Potom bude Ježiš Kristus súdiť všetkých ľudí, ktorí žili. Vyňatí z tohto posledného súdu sú len tí, ktorí mali účasť na prvom vzkriesení.
Posledný súd“ „je záverečný súd nad všetkými ľuďmi, ktorí nemali účasť na prvom vzkriesení. Tento súd je opísaný v Zjavení 20, 11-15.
„A mŕtvi budú súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov.“ (Zjavenie 20, 12)
Tí, ktorí pri poslednom súde nájdu milosť, budú – spolu s tými, ktorí mali účasť na prvom vzkriesení – obyvateľmi nového stvorenia Boha. Všetci tak budú vo večnom spoločenstve s Bohom. Ostatní zostanú v trápení Božieho odcudzenia.
Po poslednom súde Boh na mieste starého stvorenia postaví nové stvorenie: „On (Boh) prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi“ ( Zjavenie 21,3). Tým sa naplní očakávanie, ktoré je vyjadrené v 2. liste Petra 3, 13: „Podľa jeho zasľúbenia očakávame nové nebesá a novú zem, v ktorých spravodlivosť prebýva.“ Táto Božia ríša bude naveky; potom bude Boh všetko vo všetkom“ (porov. 1. list Korintským 15, 28).