01. Zjavenia Boha
Pôvod viery je v Bohu samotnom. Dáva sa ľuďom poznať; On sa „zjavuje“.
Poznanie, že Boh je, daroval ľuďom sám Boh. Boh sa neskrýva, ale dáva sa ľuďom poznať tak, aby ľudia o ňom hovorili a mohli v Boha veriť.
„ Lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; lebo sám Boh im to zjavil. Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, aby nemali výhovorky, ...“ (Rímskym 1,19.20)
Boh sa zjavuje rôznym spôsobom, v prírode aj v dejinách.
Boh sa zjavuje v prírode ako Stvoriteľ; v existencii vesmíru, ľudí, zvierat a rastlín.
„Ty zavlažuješ vrchy zo svojich siení; zem nasýti sa ovocím Tvojich diel. Tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme ...“ (Žalm 104,13.14)
Boh sa zjavuje v dejinách ľudstva. Tak napr.: vyviedol izraelský národ zo zajatia v Egypte a dal im Desatoro Božích prikázaní. Najväčším zjavením Boha v dejinách bolo, že Boh sa stal človekom v Ježišovi Kristovi a účinkoval na zemi. Žil pred 2000 rokmi. V Ježišovi Kristovi sa zjavil Boh ako Spasiteľ.
„A keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho...“ (Galatským 4,4)
Boh je duchovnej podstaty. Dáva sa poznať ako Boh,
- Otec, Stvoriteľ a udržovateľ stvorenia (porov.1Mojžiš 1; 1Mojžiš 8,21.22),
- Syn, Vykupiteľ a Spasiteľ (porov. 1.Ján 5,20),
- Duch Svätý, Utešiteľ, ktorý nás uvedie do všetkej pravdy (porov. Ján 16,13).
Zjavenia Boha sú uchované v Svätom písme.
Pod „Zjavením Boha“ rozumieme ešte viac:
- Boh sa dáva poznať. Odkrýva sa vo svojej podstate. („Samoodhalenie“ Boha).
- Boh sprostredkúva človeku svoju vôľu.
- Boh sa stretá s človekom vo svojej láske, predovšetkým vo svojom slove a vo sviatostiach.
Áno, Boh zjavuje aj budúcnosť: Prisľúbil, že Ježiš Kristus opäť príde (porov. Ján 14,3). Tým, ktorí sa pri Jeho opätovnom príchode premenia (porov.1.Tesalonickým 4,13-18), sa Boh zjaví vo svojej dokonalosti – budú Ho potom vidieť, aký je. (porov. 1.Ján 3,1.2)
„Pozrite, akú lásku nám dal Otec, aby sme sa menovali dietkami Božími; a nimi sme. Preto nás svet nezná, že nepoznal Jeho. Milovaní, teraz sme dietkami Božími, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme, aký je“ (1.Ján 3,1.2)
Áno, účinkovaním Ducha Svätého v apoštolskom úrade sú poskytované poznatky a názory konania Boha, aby človek dosiahol spásu. V Biblii sú naznačené a Duchom Svätým ďalej odhaľované.
Človek musí veriť v Boha a jeho zjavenia. Len cez vieru môže človek pochopiť Božie zjavenia. Keď verí, stáva sa Božské pre neho cenné a určujúce pre jeho život.
Pre niekoho, kto neverí v Boha ako Stvoriteľa, pre toho nie je napr. vesmír Božím dielom, v ktorom sa Stvoriteľ dáva poznať, ale je to len výsledok náhodného procesu v prírode.
Viera je nevyhnutná, aby sme sa dostali k blízkosti Boha. Pritom viera nie je niečo, čo človek dosahuje sám od seba. Viera je prejav Božej milosti, teda je to dar. Po tomto dare má človek túžiť a prijať ho. Viera vedie k tomu, že človek Boha spozná, Bohu dôveruje a svoj život si usporiada podľa Božej vôle.
„Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, ale dôvodom toho, čo nevidíme.“ (Židom 11,1)
„Ale bez viery nie je možné páčiť sa Bohu. Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.“ (Židom 11,6)
Viera je darom a posilnením cez Ducha Svätého. To sa deje o.i. cez zvestovanie evanjelia na základe Svätého písma.
„Tak prichádza viera z kázne, teda viera je počúvanie skrze slovo Kristovo.“ (Rimskym 10,17)
Sväté písmo – Biblia – je zbierka kníh o Božích skutkoch, prísľuboch a prikázaniach. Pozostáva zo Starého zákona a z Nového zákona. Sväté písmo dáva svedectvo o Božích zjaveniach, nie je však úplnou a dokonalou správou o všetkých Božích skutkoch. Boh sa postaral o to, aby bolo uchované to, čo je dôležité pre spásu človeka.
„Biblia“ je odvodené z latinského slova „biblia“ a znamená „knihy, zvitky.“
Pôvodcom Svätého písma je Boh. Ľudia, ktorých k tomu inšpiroval Duch Svätý, napísali, čo im Boh zjavil. Vzhľadom na formu a výrazové prostriedky sú biblické knihy ovplyvnené vtedajšími tvorcami a ich svetom predstáv ako aj skúseností ich čias.
„Inšpirácia“ znamená v preklade:
„Vnuknutie, vdýchnutie.“ Božia inšpirácia znamená, že Duch Svätý človeka k niečomu podnecuje, príp. mu niečo sprostredkuje.
Áno, Boh sa postaral o to, aby biblické knihy zostali po stáročia nefalšovane uchované.
Zbierka biblických písem vznikla v priebehu storočí. Za svoj vznik vďačí nielen ľudským úvahám, ale predovšetkým Božej vôli.
Krest'anský kánon Starého zákona sa zakladá na hebrejskom kánone židovstva, ktorého písma vznikli údajne v priebehu tisícročí.
Kánon Nového zákona pozostáva zo 4 evanjelií, Skutkov apoštolov, Listov a jednej prorockej knihy - Zjavenie Jána. V prvotnej cirkvi mali listy apoštola Pavla veľkú vážnosť. Neskôr prišli evanjelia – z nich najstaršie je Evanjelium podľa Marka – a ostatné spisy. Spisy Nového Zákona vznikli v priebehu asi 70 rokov.
Aby sa tieto pôvodné svedectvá kresťanskej viery uchovali a ďalej šírili, boli usporiadané do zbierky, ktorá nakoniec bola na rôznych synodách potvrdená ako „kánon“.
„Kánon“ sa volá zbierka spisov, ktoré sú záväzné pre určitú náboženskú náuku. Pre kres ťanskú vieru sú to spisy Starého a Nového Zákona.
Pojem „synoda“ je odvodený od gréckeho slova „synodos“ a znamená „zhromaždenie.“ Pod synodou sa rozumie stretnutie cirkevného grémia, ktoré má splnomocnenie, aby urobilo záväzné rozhodnutia.
Sväté Písmo je rozčlenené do dvoch hlavných častí: Starý zákon, to je obdobie pred narodením Ježiša Krista a Nový zákon, ktorý začína narodením Ježiša Krista.
Starý Zákon obsahuje názorné správy o stvorení a o prvých ľuďoch, ako aj texty o vzniku a dejinách izraelského ľudu. Okrem toho sa v Starom Zákone nachádzajú velebenia Boha, upozornenia a prísľuby ľuďom.
Nový Zákon pojednáva v štyroch Evanjeliách a v Skutkoch apoštolov o Ježišovi Kristovi, o Jeho apoštoloch a o prvých kresťanských náboženských obciach. Okrem toho obsahuje aj Listy apoštolov, ktoré boli napísané cirkevným zborom a jednotlivým osobám.
V Zjavení Jána - prorocká kniha Nového zákona - sa pojednáva o opätovnom príchode Ježiša Krista a o ďalších udalostiach v budúcnosti.
Starý zákon pozostáva zo 17 historických kníh, 5 vyučujúcich kníh a 17 prorockých kníh.
17 historických kníh:
- Päť kníh Mojžišových
(Genesis, Exodus, Levicitus, Numeri, Deuteronomium) - Kniha Józuova
- Sudcovia
- Rút
- Prvá kniha Samuelova
- Druhá kniha Samuelova
- Prvá kniha kráľov
- Druhá kniha kráľov
- Prvá kniha kronická
- Druhá kniha kronická
- Ezdráš
- Nehemiáš
- Ester
Päť vyučujúcich kníh:
- Kniha Jóbova
- Žalmy
- Príslovia
- Kazateľ
- Veľpieseň
17 prorockých kníh:
- Izaiáš
- Jeremiáš
- Žalospevy
- Ezechiel
- Daniel
- Ozeáš
- Joel
- Ámos
- Abdiáš
- Jonáš
- Micheáš
- Nahum
- Abakuk
- Sofoniáš
- Aggeus
- Zachariáš
- Malachiáš
14 apokryfických kníh:
- Kniha Judit
- Kniha múdrosti ( Šalamúnova múdrosť)
- Kniha Tobiáš
- Kniha Sirachovcova
- Kniha Baruchova
- Dve knihy Machabejcov
- Časti knihy Ester
- Časti knihy Daniel
- Príbeh o Zuzane a Danielovi
- Daniel a Bél
- Daniel a drak
- Modlitba Azariášova
- Chválospev troch mládencov v ohnivej peci
- Modlitba Manasesova
Pojem „apokryfy“ je odvodený od gréckeho slova „apokryphos“, čo znamená „ukrytý, tmavý“. Apokryfy („ukryté písma“) sú biblické knihy, ktoré nie sú obsiahnuté vo všetkých vydaniach Biblie. Predstavujú spojovací článok medzi Starým zákonom a Novým zákonom a obsahujú tvrdenia viery, ktoré sú dôležité pre porozumenie Nového zákona.
V novoapoštolskej cirkvi sú apokryfy rovnako cenené ako iné starozákonné knihy.
Nový zákon pozostáva z 5 historických kníh, 21 vyučujúcich kníh a jednej prorockej knihy.
Historické knihy:
- Evanjelium podľa Matúša
- Evanjelium podľa Marka
- Evanjelium podľa Lukáša
- Evanjelium podľa Jána
- Skutky apoštolov
Vyučujúce knihy:
- List apoštola Pavla Rímskym
- Prvý list apoštola Pavla Korintským
- Druhý list apoštola Pavla Korintským
- List apoštola Pavla Galatským
- List apoštola Pavla Efezským
- List apoštola Pavla Filipským
- List apoštola Pavla Kolosenským
- Prvý list apoštola Pavla Tesalonickým
- Druhý list apoštola Pavla Tesalonickým
- Prvý list apoštola Pavla Timoteovi
- Druhý list apoštola Pavla Timoteovi
- List apoštola Pavla Títovi
- List apoštola Pavla Filemonovi
- List Židom
- List Jakuba
- Prvý list apoštola Petra
- Druhý list apoštola Petra
- Prvý list Jánov
- Druhý list Jánov
- Tretí list Jánov
- List Júdov
Prorocká kniha:
- Zjavenie Jána ( Apokalypsa)
Sväté pásmo je základom pre učenie novoapoštolskej cirkvi. Verše zo Svätého písma sú aj východiskovým bodom pre kázeň pri bohoslužbách.
Pravé porozumenie Svätého písma sa v úplnej hĺbke odkrýva len účinkovaním Ducha Svätého. To patrí k povereniu apoštolov Ježiša, aby Sväté písmo vykladali vo výučbe aj v bežnom živote viery.
„Tak zmýšľaj o nás každý ako o služobníkoch Kristových a o šafároch tajomstiev Božích.“ (1.Korintským 4,1)
Stredobodom Svätého Písma je Ježiš Kristus. Je to vyjadrené slovami: „Ježiš Kristus je stredom Písma.“ Preto musí aj Starý zákon z toho vychádzať a byť tak vysvetľovaný. Starý zákon predpovedá a pripravuje na príchod Mesiáša. Nový zákon pojednáva o účinkovaní Ježiša v súčasnosti a budúcnosti.
Sväté písmo má v živote veriaceho nesmierny význam: Potešuje a povzbudzuje, ukazuje smer cesty i napomína, prehlbuje poznanie a vieru.
Bohabojnosť a úprimná modlitba za správne pochopenie Svätého písma sú základom pre posilnenie viery pri zaoberaní sa Bibliou.
Kresťania veria v jedného Boha – Otca, Syna a Ducha Svätého. Viera v Trojjediného Boha sa stala prístupnou cez Ježiša Krista.
Syn, Ježiš Kristus, hovoril o svojom Nebeskom Otcovi, v ktorého majú ľudia uveriť. Viackrát doznal Boh Otec, že Ježiš Kristus je Jeho syn. (porov. Lukáš 3, 22; 9,35)
Napokon zvestoval Ježiš Kristus, že príde Duch Svätý ako Utešiteľ a Pomocník.
„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého.“ (Matúš 28, 19)
„Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten naučí vás všetkému a pripomenie vám všetko, čo som hovoril.“ (Ján 14, 26)